Horolezectvo

S rebríkmi, drôtenými lanami, železnými sponami, kolíkmi atď. Zabezpečené lezecké túry sú via ferraty rôznej náročnosti. Môže sa stať, že trasy sú nenáročné, ale obsahujú len krátke zaistené úseky turistických chodníkov. Niektoré sú však veľmi ťažké, takže treba mať naozaj dobré lezecké schopnosti a alpské skúsenosti. Lezenie na ferratách nie je bez nebezpečenstva a často sa dá podceniť. Určite musíte mať so sebou to správne vybavenie a vedieť ho správne používať.

Väčšina nehôd sa stáva, pretože bežní turisti používajú ferraty ako úvod do vertikálneho terénu. Vedomosti a zručnosti potrebné na to často chýbajú. Zariadenie sa často nepoužíva správne. Na druhej strane sa stáva aj to, že skúsenejší lezci často podcenia nebezpečenstvo na via ferrate. Kvôli špecifickým bezpečnostným prvkom sa pády väčšinou chytajú ťažšie ako s bežným horolezeckým lanom. Častejšie dochádza k nehodám v dôsledku zlomených karabín, pretože často môže dôjsť k bočnému napätiu. Medzi ďalšie nebezpečenstvá patria:b Údery blesku a neočakávané nehody.

Ak chcete liezť ako začiatočník, mali by ste sa poriadne natrénovať na via ferraty alebo možno. vziať si sprievodcu počas prvých prehliadok. Viac ako polovica ľudí, ktorých na via ferratách stretneme, je vystavená zbytočnému nebezpečenstvu, pretože sa nesprávne používa výstroj. Väčšinou ide o chybu použitia lanovej brzdy, niekedy o nesprávne vybavenie.

10 najlepších lezeckých ciest v Nemecku

1-     Prechod cez Steinberg

Začíname priamo za parkoviskom Seeklause a vchádzame do národného parku. Najprv ideme podľa značiek na Blaueishütte a potom nás chodník prevedie úsekom lesa, až sa dostaneme na širokú lesnú cestu, ktorá vedie do kopca od parkoviska Holzlagerplatz. Pokračujúc smerom k Blaueishütte ideme po nej doprava, odbočíme doprava na dobre viditeľnú vymytú cestu a potom sa držíme vľavo, aby sme opäť skončili na lesnej ceste pri značke oproti Blaueishütte. Odtiaľto sa držíme vpravo po lesnej ceste, ktorá čoskoro končí v otočke.

Na ľavej strane je teraz viditeľná neznačená cesta, ale je dobre vyšliapaná. Teraz ideme väčšinu cesty hore k Blaueishütte. Kráčame po ľahko rozpoznateľnom chodníku cez nízky ihličnatý les, potom úzkou dolinou po mierne mokrejších a šmykľavých chodníkoch. Po cca.200 m. Držme sa vľavo, vyhýbajme sa skalnatému úseku a úzkymi vlásenkovými zákrutami rýchlo stúpame na vrchol. Potom sa dostaneme na krátke miesto v tejto časti, kde potrebujeme ruky a prelezieme doľava cez malý kamenný schod. Hneď potom míňame výrazný balvan zľava a neznačený chodník sa naposledy rozdeľuje. Pokračujeme silno zarasteným chodníkom vľavo smer Schärtenalm. Tu sa vydáme ľahkou pravou odbočkou, ktorá nás strmo, ale priamo privedie k Blaueishütte. Zvyšok stúpania na Blaueishütte je jednoduchý, aj keď strmé úseky môžu byť na jar ešte občas pokryté snehom. Pri Blaueishütte si dávame prestávku a pokračujeme do Steinbergu.

V závislosti od snehových podmienok môžeme prejsť aj priamo cez štrkové pole na Schärtenspitze. Toto je alternatíva k normálnej trase smerom na Hochkalter, Blaueisgletscher a Schärtenspitze. Teraz stúpame cez Platten a Schrofen severozápadným smerom až na Steinberg.

Po dostatočnej chvíli začína zostup na sever, od vrcholového kríža vpravo pod hrebeň. Stále tu vidno staré značenie. Krátko nato odbočuje chodník doľava a vedie nás okolo Steinbergu späť k Blaueishütte, no my ideme cestou cez Schrofen doprava na trávnaté rameno. Cez borovice prechádzame uličkami k výraznému žľabu, ktorý sleduje trávu. Teraz vlezieme do žľabu a potom späť hore. Teraz pokračujeme smrekovcovým lesom a stúpame z kopca vo vlásenkových zákrutách, až kým sa nedostaneme na svetlú pastvinu Schärtenalm, kde si môžeme bezpečne oddýchnuť.

Z Schärtenalmu stúpame po ľahkej štrkovej ceste. Ide sa z kopca k známemu Wendehammeru a potom už známou cestou späť k Seeklause.

2-     Na Ochelbaude

Vínny šport je v Labských pieskovcoch obzvlášť dôležitý, pretože lezenie sa vždy vykonáva predovšetkým na samostatne stojacich vežiach. Iné je to na skalách Ochelbaude, pretože ľahký, ale exponovaný chodník vedie po stene a nie po vrchole veže. Chodník je vybavený mnohými záchytnými bodmi, a preto ho môžu ľahko využiť aj začiatočníci na strmej skalnej stene. V strede steny sú na výber dva varianty, ktoré sa náročnosťou takmer nelíšia.

Trasa začína na parkovisku na príjazdovej ceste do Ochelbaude. Ideme k prvému domu a do údolia zarezaného medzi skalnými stenami vľavo. Skúšobné stúpanie vedie po pravej skalnej stene. Vstupom na via ferratu je malá drevená brána uzamknutá na kombinačný zámok.

Pozdĺž hladkej steny prichádzame k mierne stúpajúcej križovatke a križovatke. Tu môžete ísť rovno hore po rebríku, čo je prvá možnosť. Na dolnom variante platňu krátko prejdeme, v jednom rohu prídeme k pásu a potom prelezieme dosky na široký pás. Tu prejdete na variant s rebríkom. Na tomto variante prechodu ideme po páse doprava, cez špáru k východu.

3-     Wimbachtal, Hochalmscharte a Schärtenalm

Tento denný výlet je rozmanitou a sľubnou trasou po Wimbachovom moste. Na autobusovej zastávke alebo na parkovisku míňame Wollstadel po ceste do rokliny, kde si musíme zakúpiť vstupné do rokliny za 2,50 €. Potom, čo opustíme Wimbachklamm a sprevádzajú nás skvelé výhľady na Wimbachgries, sa dostaneme do útulnej reštaurácie pozdĺž Wimbachschloß. Tu začína prevýšenie cca 650 m. dlhé stúpanie na Hochalmscharte. Hochalmsteig je klasifikovaná ako čierna, je dosť namáhavá a zahŕňa niekoľko miest, ktoré sú zaistené drôtenými lanami alebo sú nápomocné krátkym rebríkom.

V dolnej časti ste vystavení ostrému poludňajšiemu slnku, no čoskoro sa vydáte na túru cez nádherné jedle a borovice. Z Hochalmscharte máte nádherný výhľad späť do Wimbachtalu. Zjazd na Hochalm nás prevedie rovnako krásnym a začiatkom leta príp. mierne zarastené cestičky na Schärtenalm. Táto malá alpská pastvina je postaraná a poskytuje vám svoje Kaiserschmarren so širokým výhľadom na sever. Cesta späť odtiaľto je tiež za odmenu, pretože odtiaľto ideme už takmer len z kopca. Sledujeme značky do Ramsau, potom späť po tienistej bočnej ceste k mostu Wimbach.

4-     Nagelfluhkette z Hochgrat do Bühlu

Od horskej stanice ideme po hrebeni, ktorý sa strmo zvažuje na sever až východ, kde drôtené laná výrazne znižujú riziko pádu. Cez prvú skalu Nagelfluh kráčame príjemne do kopca na vrchol Hochgrat, ktorý je zároveň najvyšším bodom celej trasy. Kráčame naľahko po dobrej horskej ceste, potom krátky strmý úsek do širokého sedla a potom dole kopcom do Brunnenauscharte. V prípade zlého počasia je tu možnosť opustenia.

Na druhú stranu stúpate, spočiatku trochu strmo, potom mierne do kopca cez hrebeň lúky. Prichádzame do malého sedla a potom na rázcestie pred Rindalphornom. Krátka odbočka doľava do 1821m. Vysoký vrchol by ste si nemali nechať ujsť, pretože práve tu si môžete dať prvú prestávku. Na rázcestí nasledujte značku v smere „Mittagbahn“. Tu je trochu nepríjemný, strmý zostup na Gündlesscharte, kam sa dá dostať cez les. Tu sa dostávame k jedinému naozaj strmému stúpaniu túry, ktoré nás vedie po chodníkoch na Gündleskopf. Trasa je krátko po Nagelfluhgrat mierne exponovaná, kým sa dostaneme na lúčny hrebeň Buralpkopf. Za týmto stúpame dlho dolu kopcom po hrebeni. V horskom sedle “Sedererstuiben, Mittagbahn” máme cca. napoly hotovo. Ideme po smerovníku smerom na Alpe Gund. Ideme po smerovníku na Kemptener Naturfreundhaus na Alpe Mittelberg. Potom kráčame po tejto ceste lesom okolo rázcestia na Gschwender Horn v smere na Büh.

5-     Schönau – Feldkogelsteig – Kärlingerhaus

Zo zastávky sa môžeme prejsť po Ludwig-Ganghoferweg, popri rušnej nákupnej ulici a popri Seeklause. Potom sa dostaneme k mólu, ktorým začíname prechod do Saletu. Teraz ideme po širokých cestách 492 a 424 a dostaneme sa k Obersee s výhľadom na vodopády Röthbach. Vraciame sa pár stoviek metrov a stúpame po náročnom Sagerecksteig vľavo od širokej cesty k mólu. Tu odbočíme na chodník 422, prejdeme cez Saletalm a potom začneme strmé stúpanie cez vlhkú stenu. Fantastické výhľady na Königssee a Obersee využívame na drevených rebríkoch a úsekoch zaistených oceľovými lanami, ktoré netreba podceniť. Za horskou pastvinou Sagereggalm ide len mierne do kopca a krátko nato prídete na cestu 416, ktorá prichádza z Wasseralmu vľavo. Tu sa držíme vpravo smer Kärlingerhaus, odbočujeme pri Grünsee a zliezame na breh. Dobrá orientácia je tu nevyhnutnosťou, pretože Feldkogelsteig tu nie je značený a je ťažko viditeľný. Vedie po skalnej stene, ktorá strmo stúpa k Glunkereru, cca.40 m. nad jazerom, ale neprichádza na značený chodník ku Kärlingerhausu.

Teraz pôjdeme po ceste k Grünseealm a odbočíme vpravo pod Feldkogel. To, že sme prišli k správnemu vchodu na Feldkogelsteig, poznáme podľa starých značiek a železných špendlíkov na stene. Odtiaľto je už cesta po ceste jednoduchšia, keďže musíme vyliezť vlhkým previsom priamo po stene vľavo hore. Namiesto toho by sme nemali sledovať okraj trávy doprava. Dochádzame na koniec chodníka, keď sa terén pred nami opäť zmenšuje a naskytá sa nám pohľad na Schottmalhorn a Schönfeldspitze. Tu sa držíme vpravo a prechádzame cez oblasť k najvyššiemu bodu Feldkogel. Tu si môžeme dať prestávku pri pohľade na Königssee a potom pokračovať po normálnej ceste 423 k Funtensee a po krátkom stúpaní na vrchol sa dostaneme do cieľa, Kärlingerhaus.

6-     LE MONDE OU RIEN – AIPLPFEILER

Je to alpská bezplatná športová lezecká túra na 3 ihriskách. Trasa je celkom dobre zabezpečená a teda aj veľmi exponovaná kvôli veľkej skale v previse na Aiplovom pilieri.

Ideme po lesnej ceste zo St. Margarethen a pokračujte po ceste smerom na Mitteralm. Po príchode na stanicu Aipl ideme po ceste hore doprava, až kým nedosiahneme cca.50 m. odbočte doprava na lesnú cestu. Len čo opustíme Aiplsee vľavo s nápadným kráterom, je tu možné bivakovacie miesto. Tu sme v oblasti vetrolamov a potom po kamenných mužíkoch a málo využívanom chodníku napravo od jazera cez les a suť až k úpätiu steny. Na suťovisku sa držíme vpravo, kde je cesta lepšia. Vchod do piliera Aipl sa nachádza takmer v najnižšom bode steny cez priesečník trhliny.

Priame zlaňovanie cez zlaňovaciu svahu je náročné vzhľadom na diagonálny priebeh od previsu. Preto je možný ústup s 2x 60m lanami z II. Odporúča sa stojan.

7-     Ľadovec nad zárezom ľadovca

Začíname na autobusovej zastávke „Hintersee“ hneď vedľa rovnomenného jazera a hotelov. Ideme po značenom chodníku do kopca na Halsalm, ktorý vedie krátko po asfaltke a potom do kopca po úzkej ceste v serpentinách. Po cca 200 m. odbočíme doprava na cestu 50m. ide dole kopcom. Po ďalšej lavínovej ceste, kde v závislosti od ročného obdobia ešte nájdete syčiace potôčiky alebo snehové polia, ideme po neznačenom, ale naozaj prehľadnom chodníku. Krátko nato nás chodník vedie do kopca lavínovou alejou a niekoľkokrát križuje potok. Po cca.300 m. Na tejto ceste malá dolina končí. Kým pred nami cesta na Edelweißlahnerkopf odbočuje doľava, my sa budeme držať vpravo.

Teraz míňame dva veľké listnaté stromy, kde si môžeme dať krátku prestávku a potom po chodníku popod skalu, až kým nedosiahneme miesto, kam les siaha najviac. Tu sa dostávame k značeniu bledočervenými bodkami, ktoré označujú cestu až na Eisbergscharte. Tu nasledujeme horný variant, kde čoskoro prídeme k rebríku. Najstrmšia časť je tu zneškodnená preliezaním roklinou a následne horskými borovicami do štrbiny. Po dosiahnutí štrbiny nás chodník prevedie cez ostré krasové skaly s hlbokými roklinami a niekoľkými trávnatými priehlbinami.

Pri troch obzvlášť veľkých balvanoch nás ťažko viditeľná cesta vedie vpravo do lesa. Po tejto ceste ideme najskôr východným smerom, potom severozápadným smerom k ľadovcu. Pod vrcholom sa musíme prebojovať úzkymi horskými borovicovými alejami. Najlepší výhľad sa nám naskytne, ak pri zostupe (alebo výstupe) úzkym hrebeňom opustíme na pár metrov cestu a vystúpime na rímsu.

V štrbine ideme najhlbšou cestou späť smerom k chate lesného robotníka. Okolie je plné smrekovcov a tu začína zjazd do štrkovej oblasti s názvom Baumgarten. Kľukatíme sa v úzkych serpentinách po sypkej pôde, až kým naša cesta opäť nezmizne v hustom lese. Po krátkom úseku v lese sa dostávame k časti prestrelenej cesty, ktorá je skutočne odstrelená do strmej skalnej steny. Cesta je teraz jednoduchšia, aj keď pokračuje strmo dole kopcom cez les na Wachterlsteig. Keď sme tam, držíme sa vpravo a po cca.1 km. na Alpenstrasse pri hostinci Wachterl.

8-     REŤAZE BIGOTRY – VYSOKÝ BLOW

Čaká nás tu náročná lezecká cesta s pomerne moderným charakterom. Na parkovisku Kreuzeckbahn prejdeme na bicykli za ľavý okraj parkoviska a za železničným podjazdom odbočíme doľava na zlú asfaltovú cestu. Potom vždy ideme podľa značiek smer Kreuzeck-Haus. Pár metrov pod Kreuzeckovým domom ideme doľava krátko z kopca k údolnej stanici lanovky Längenfelder a pokračujeme po ceste cez Hochalm. Potom nasleduje strmé stúpanie k chate horskej záchrannej služby smerom na Osterfelderkopf. Teraz prichádzame do úschovne bicyklov v doline hneď za chatou horskej služby. Odtiaľto pokračujeme pešo po lane zabezpečenej ceste Schöngehen do štrbiny pod Bernadeinkopf. Na ceste so 100m. Okolo úpätia Alpspitze odbočíme na juh do Grieskaru. Na južnom úbočí cirkusu prechádzame do Kargrundu pár metrov od vchodov. Celkovo trasa trvá okolo 4 hodín, je v nadmorskej výške 1450 m a je dlhá 13,8 km. na bicykli a 2,5 km. pešo Po 15 m zastavujeme. Keď vyjdete, odbočte doprava k veľkému pásu a vystúpte 10 metrov. do zlaňovacej stanice „Peter Lustig“. Odtiaľ zlaňujeme po zlaňovacej zjazdovke.

9-     Cez Höllental na Zugspitze

Zugspitze je najvyšším vrcholom Nemecka a nie veľmi žiadaným zážitkom na vrchole. Je to cesta, ktorá tu platí: Výstup vás prevedie cez Höllental, a preto je najkrajším a po svojom jubilejnom hrebeni aj najvzrušujúcejším výstupom.

Po širokom chodníku v lese kráčame z Hammersbachu popri rovnomennom potoku k vstupnej chate v Höllentale. Odtiaľ pokračujeme cez Höllentalklamm k chate Höllentalangerhütte, kde môžete prenocovať. Najprv ideme takmer po rovine cez Höllentalanger po turistickom chodníku za chatou, potom oveľa strmšie k Hühnerleiter, pomerne strmému skalnému rebríku zo svoriek. Krátko nato ideme k „tabuli“ na značenej trase. Hlava pre výšky je tu dôležitá. Železné kolíky a nad nimi natiahnuté drôtené lano umožňujú prejsť skalnou stenou.

Po „doske“ stúpame do strmého, skalnatého terénu. Na Höllentalkar vždy kráčame po pevných lanách. Tam, kým sa nepriblížite k Höllentalferneru, bude oblasť čoskoro veľmi ponurá. Teraz nás chodník vedie cez začiatok ľadovca doľava. Aby sme sa vyhli štrbinovému pásmu, držíme sa opäť vpravo a po ferrate na vrchol sa blížime dosť strmo. Na tomto vzdušnom horolezeckom systéme stúpame strmo hore na Irmerscharte a cez severný úbočie východného vrcholu Zugspitz pomocou lán a železných kolíkov až na širokú cestu. Na nej odbočíme doprava a posledných pár metrov prejdeme cez mastné skaly k zlatému vrcholovému krížu.

Najjednoduchší spôsob, ako zostúpiť späť do údolia, je pomocou jednej z troch lanoviek. Ak chceme ísť pešo, môžeme sa vrátiť do údolia po výstupovej ceste alebo cez „Stopselzieh“. Dosť odhodlaní alpinisti stúpajú späť cez výročný hrebeň.

10- Hillenbergská lezecká aréna

V oblasti nepoužívaného lomu členovia „Nemeckého alpského klubu“ a „IG Klettern NRW“ v priebehu rokov vykonali náročnú prácu a vytvorili viac ako 80 trás. Boli vytvorené trasy s úrovňami obtiažnosti od 3 do 9+, čo z nich robí jedny z najnáročnejších trás v celom Sauerlande. Päť rozvinutých stien priťahuje horolezcov z celého Severného Porýnia-Vestfálska a Beneluxu. Stredový bod je 45 m. vysoká stena Hillenberg s prevýšením až 50 metrov, ktorá je vhodná najmä pre profesionálnych športových lezcov a vysokohorských lezcov. Sofistikované viaclanové túry, ako napríklad:b Veľký alpský traverz „Querulant“ robí lom Warstein veľmi atraktívnym pre opakované návštevy a divákov.

Skaly nachádzajúce sa v nízkych pohoriach sú domovom rôznych rastlín a živočíchov. Niektoré skalné oblasti sú preto vylúčené z horolezeckého využitia. Počas rozmnožovania vtákov sa vyskytujú aj niektoré skalné uzávery. Horolezecká aréna Hillenberg sa nachádza v bezpečnostnej zóne stále aktívneho lomu, preto je lezenie cez týždeň povolené len od 12:00.

Pomohol vám náš článok? Alebo máte otázky alebo návrhy k našej téme? Neváhajte a zanechajte svoj komentár nižšie. Vaše otázky, kritiku a pripomienky uvítame a radi na ne odpovieme.