Horolezectvo v Taliansku

Na dovolenku v Taliansku budete ešte dlho spomínať. V tomto článku nájdete zopár informácií o horolezeckých túrach v Taliansku.

10 najkrajších horolezeckých túr v Taliansku

1-    Cez výstup Oskara Schustera na Plattkofel

Od vchodu po drôtenom lane prejdeme cez rampu. Potom ideme na skalný výbežok lemujúci žľab. Odtiaľto ideme strmo na rímsu a my sa držíme vpravo na stenový schod. Ďalej nahor pokračujeme opäť mierne doprava do ďalšieho stenového stupňa a nakoniec ideme po rebre do sutinového okruhu. Keď toto prejdeme a prelezieme skoby hladkým stenovým schodom, dostaneme sa ku krátkemu rebríku.

Po úzkej medzere nad schodmi na stene prejdeme na pás, ktorý je odkrytý vľavo za rohom. Potom prejdeme po pravom okraji žľabu až pod skalnú vežu, ktorú obídeme zľava, aby sme sa dostali na vrcholový hrebeň. Zostup nasleduje cez juhozápadný bok k Plattkofelhütte alebo doľava pred ňou na Friedrich August Weg. Tým sa dostanete späť k údolnej stanici lanovky Langkofelbahn.

2-    Vertainspitze severná stena Sulden

Na úpätí ľadovej steny odbočíme doprava a stúpame do kopca pozdĺž okraja ľadu, medzi kolmou ľadovou stenou a skalami. Na trochu rovnejšom mieste stúpame do kopca na ľadovec vľavo a máme nádherné miesto na státie na ďalšej rímse. Odtiaľ ideme pekne rovno nahor s nepretržitým stúpaním (cca. 60°). Ďalej je stena trochu naklonená, ale stále musíte zostať zviazaní, pretože niektoré trhliny vedú priamo cez ľad. Teraz sa stena splošťuje a vpravo vidíme rovnejšie miesto na skalnatom hrebeni, kde je najlepšie vyliezť a ísť po hrebeni do kopca. Nasledujúci hrebeň vedie na predvrchol, kde prejdete svahom na východnej strane na vrchol Vertainspitze a máte obzvlášť krásny výhľad na ľadovcovú kotlinu a Hoher Angelus.

Z Vertainspitze schádzame juhozápadnou stranou cez blokový hrebeň a prechádzame kotlinou. Jedinými značkami sú mohyly, ale pri troche orientácie sa dá cesta ľahko nájsť. Popod Rosimjoch schádzame na Rosimferner a držíme sa ľavého okraja ľadovca, či už po ľade alebo po skalách vedľa. Po tom, čo sme nechali ľad za sebou, zídeme cez suť do Rosimtalu a čoskoro sa vraciame na dobre upravené turistické chodníky. Ideme vždy rovno, ako naznačujú drevené tabule, smerom na Sulden. Pri drevenej soche kozorožca na Rosimbodene odbočuje chodník do Suldenu. Potom odbočíme doľava a šliapeme krásnym horským borovicovým lesom dole do údolia. Hneď ako prídeme do lyžiarskeho areálu, ideme po širokej lesnej ceste na sever. Krátko nato opúšťame zjazdovku vľavo a ideme lesnou cestou pod vlek. Po mostíku cez potok sa dostaneme k malému vleku, ktorý už poznáme z výstupovej trasy a krátko nato na parkovisko.

3-    Šikmý kamenný juhozápadný stĺp

Z parkoviska Egger Höfe v Antholz Mittertal kráčame po turistickom chodníku v smere k Rieserfernerhütte k stromovej hranici. Pred cestou ide mierne z kopca do 2040m. Prechodom cez veľkú priekopu opúšťame cestu a stúpame cez trávnatý hrebeň priamo k pilieru. Na začiatku, od okraja k vchodu, ideme po plochých platniach a stále sa môžeme ľahko pohybovať bez lán. Vchod je vo výške 2500 m. a čas chôdze je cca.2 hodiny.

Po príchode na posledné ihrisko sedemkrát zlaňujeme pomocou zlaňovacej zjazdovky na trase Heimatbühne na južnej stene piliera. Len krátkych 20m., potom 50-60 m každý. Orograficky musíme vždy zostať mierne vpravo. Posledný štand je trochu skrytý vo výklenku pod okrajom. Všetky zlaňovacie stojany sú vybavené karabínami a popruhmi. Od úpätia steny sa vraciame po rovnakej trase ako pri prístupe.

4-    Krobath Metzger Korspite Nordkante

Z Riofredda ideme buď na bicykli, alebo na elektrobicykli po lesnej ceste do Kaltwassertal. V závere doliny lesná cesta stúpa a stúpame do výšky okolo 1220 m. morská hladina. Lesná cesta sa tu rozdeľuje. Ideme ľavou vidličkou a dostaneme sa asi do 1320m. Nad hladinou mora sa vydajte na turistický chodník č.618. Tu odložíme bicykel (e-bike) a ideme po cestičke. Pri cca.1420 m. Aj tento chodník sa na hladine mora rozdeľuje a my odbočujeme doľava na cestu č.630 smerom k bivaku “Carnizza di Riofreddo”. Odtiaľto prejdeme cca.45 min. bez cesty, v smere západ-juhozápad pozdĺž nápadnej, žltej severnej steny od vrcholu rebríka ku vchodu na cca.1800 m. morská hladina. Vchod je na pravej križovatke. Začiatkom leta ešte stále môžete naraziť na zvyšky starého snehu.

Preliezame cez nápadný Kugyband západným smerom, popri kamenných mužíkoch a niektorých drôtených poistkách, spočiatku na severnej strane. V oblasti Pinnacolo del Vallone teraz prichádzame na južnú stranu pohoria a sledujeme chodníky. Takto sa dostávame k via ferrate východnej Kaltwasserscharte. Teraz je to cca.50 metrov hore do priepasti a späť dole do Kaltwasserkaru. Vrcholová oblasť je opäť istená lanami a nie je veľmi ľahká na prechádzku, pretože štrk nie je veľmi pevný. Pri spätnom pohľade cesta č.627 ale je to lepšie a lepšie a dostávame sa na cestu č.618, ktorá nás privádza späť k bicyklu.

5-    Veľká špička uší:

V prvej časti dĺžky lana je niekoľko štandardných hákov a prvé istenie je vybavené aj dvomi profilovými hákmi. Zvyšok má iba mobilné zálohy. Na skale však máme veľa dobrých možností, ako sa zabezpečiť klinmi a kamarátmi. Zlaňovacia časť ide po nastavenom zlaňovacom svahu s normálnymi hákmi.

Začiatok je od jazera Antholz a ideme po ceste č.39 Po cca.500 m. Keď prídeme do Riepboden, pred pamätnou tabuľou Stein odbočíme doprava. Krátko nato hľadáme mohyly. Ideme po nich a pokračujeme v strmom stúpaní až na trávnaté rameno. Odtiaľ jasne vidíme veľkú špičku ucha. Odtiaľ hľadáme najlepší spôsob, ako sa dostať najprv smerom na Tuplenscharte (vchod). Čas výstupu trvá cca.2 až 2,5 hodiny

Od posledného stanovišťa lanáme 3x60m. v priamej línii. V každom prípade sú zriadené aj zlaňovacie stojany. Odtiaľ stúpame ľahkým stúpaním cca.100 m. do širokej priekopy. Potom sa výstupovou trasou vrátime späť k východiskovému bodu pri jazere Antholz.

6-    Bella e Cattiva – Val Di Ledro

Prechádzame po starej ceste, ktorá spočiatku vedie cez krátky tunel, až k závore, kde je jazda zakázaná. Ešte chvíľu pokračujeme v ceste, až sa dostaneme k skalnej sieti, za ktorou je chodník do kopca. Touto cestou stúpame a prichádzame k stĺpu s cestou Caino e Abele. Odtiaľ ideme vpravo hore na plochú skalnú stenu, na Via Plaisir. Keď prídeme ku kamennej pasci, pokračujeme smerom k jazeru Lago di Garda okolo malého rohu a prídeme k stene, kde je naľavo cesta „Primavera“. Na konci steny pokračujeme po cestičke, až kým za suťoviskom prídeme na roh ciest „Messalina“ a „Via Bella e cattiva“. Trasa je vyznačená čiernou farbou.

Na zostup ideme doľava po ceste hore, potom po ceste dole na Ponalestrasse a touto späť na parkovisko.

7-    Via Settimo Cielo – Val Di Ledro

Prechádzame po starej ceste, ktorá spočiatku vedie cez krátky tunel, až k závore, kde je jazda zakázaná. Ešte chvíľu pokračujeme v ceste, až sa dostaneme k skalnej sieti, za ktorou je chodník do kopca. Touto cestou stúpame a prichádzame k stĺpu s cestou Caino e Abele. Odtiaľ ideme vpravo popod skalu. Klesáme do cik-cak zákruty a dostávame sa do kúta pod previsnutú skalnú stenu. Ďalej zostávame na spodnej ceste a po starom kamennom múre sa opäť približujeme k skalnej stene. Tam ideme mierne do kopca ku skalám a na začiatok lezeckej túry pri rázovitej platni, kde je tabuľa s názvom trasy.

Na zostup ideme doľava po ceste hore, potom po ceste dole na Ponalestrasse a touto späť na parkovisko.

8-    Kluckner Sartori – Parete Dallas

Z nášho východiskového bodu Arco/San Martino kráčame po ulici pod Parete Dallas. Po ľavej strane štrkovne nás lúčna cesta vedie pomedzi plantáže, kde hneď ideme doprava cez starú železnú bránu a potom úzkou štrkovou cestičkou do kopca k preliezačke. V lezeckej záhrade zostávame úplne vpravo, kde je Kluckner/Sartori označený ako posledná túra v lezeckej záhrade.

Z východu odbočíme doprava a kráčame po ceste popri okraji skaly. Potom ideme opäť doprava popri mohylách po cestičke k turistickému chodníku. Potom zostúpime po turistickom chodníku do San Martino/Arco.

9-    Ferrata Corna Delle Capre – jazero Iseo

Začneme na parkovisku pri odbočke na Splazza di Sopra Alm a ideme po chodníku smerom k vysokohorskej chate, no prejdeme popri ňom z hornej strany a dostaneme sa priamo k vchodu pod skalu.

Tip: Ak neprídete autom tesne pred Splazza di Sopra Alm a vaše auto môže ísť. Ak zaparkujete nižšie, kde je cesta ešte vyasfaltovaná, budete si musieť na výstup a zostup nechať viac času.

Na lúčnom vrchole Corna delle Capre nechajte svoje vybavenie na via ferraty! Od konca ferraty po strmom C-lezení ideme cestou lesom strmo dole. Dole sa dostaneme na turistický chodník, po ktorom sa potom vydáme k vchodu. Potom sa vraciame späť na parkovisko už predtým známou výstupovou trasou.

10- Follia D'Estate – Croce Di Ceniga

Z parkoviska prejdeme k rímskemu mostu a odbočíme doľava smerom na Monte Colt. Hneď za olivovými terasami nepokračujeme vpravo, ale rovno lesnou cestou do lesa. Po krátkej túre sa doprava rozvetvuje chodník, po ktorom ideme do kopca k preliezačke. Z lezeckej záhrady kráčame do kopca pozdĺž steny a dostávame sa k Follia d' Estate, čo je jedna z prvých viacdĺžkových túr pozdĺž lezeckej záhrady.

Na konci trasy môžeme zostúpiť doprava po slabo červeno značenom chodníku a dostať sa na turistický chodník ešte nižšie. Touto cestou schádzame na parkovisko. Prípadne môžete prejsť k vrcholovému krížu a ísť po dobre značenej ceste späť do Cenigy a potom odbočiť vpravo pri rímskom moste na parkovisko.

Pomohol vám náš článok? Alebo máte nejaké otázky alebo návrhy k našej téme? Neváhajte a zanechajte svoj komentár nižšie. Vaše otázky, kritiku a pripomienky uvítame a radi na ne odpovieme.